Čo je to ročné zúčtovanie dane?
Ročné zúčtovanie dane (RZD) môže zamestnancovi vykonať jeho zamestnávateľ, a to len za určitých podmienok. Platí, že zamestnanec počas roka dosahoval príjmy iba zo zamestnania na Slovensku, nemal žiadne iné zdaniteľné príjmy, napríklad zo živnosti, prenájmu, predaja virtuálnych mien či zo zahraničia, a zároveň požiadal o vykonanie zúčtovania najneskôr do 15. februára.
Okrem toho musí zamestnávateľovi doložiť potvrdenia o príjmoch od všetkých predchádzajúcich zamestnávateľov, u ktorých v danom roku pracoval.
Častou chybou je presvedčenie, že zamestnancovi vždy stačí ročné zúčtovanie dane. Ak má aj iné zdaniteľné príjmy, je povinný podať daňové priznanie. Ďalším omylom je, ak zamestnanec zabudne alebo nestihne požiadať o RZD do 15. februára, čo automaticky znamená, že si musí podať daňové priznanie sám.
Výhody podania ročného zúčtovania:
· žiadna administratíva – zamestnávateľ vybaví všetko,
· menej chýb – mzdová účtovníčka má k dispozícii kompletné údaje o príjmoch,
· možnosť uplatnenia daňových bonusov na deti na zaplatené úroky.
Po vykonaní ročného zúčtovania už nie je potrebné si podávať daňové priznanie, pretože povinnosť priznať všetky dosiahnuté príjmy je splnená.
Kedy musím podať daňové priznanie?
Ak od daňového úradu chceme žiadať napríklad o potvrdenie formulára EU/EWR, ktorý je nevyhnutnou súčasťou vrátenia daní zo zahraničia, vtedy musíme podať daňové priznanie aj napriek vykonanému zúčtovaniu.
Ak mal zamestnanec v danom roku aj iné zdaniteľné príjmy (zo živnosti, z prenájmu nehnuteľnosti, z predaja virtuálnych mien) alebo mal príjmy taktiež zo zahraničia, v tom prípade si musí podať daňové priznanie.
Daňové priznanie je formulár, prostredníctvom ktorého fyzické alebo právnické osoby priznávajú svoje príjmy a odvádzajú z nich daň štátu. Ide o zákonnú povinnosť, ktorá umožňuje Finančnej správe skontrolovať, či bola daň zaplatená v správnej výške.
Povinnosť podať daňové priznanie má každá fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy za rok presiahnu zákonom stanovenú hranicu (za rok 2025 je to 2 876,90 €). Rovnako ho musia podať aj tí, ktorí mali viacero zdrojov príjmu – napríklad kombináciu zamestnania a podnikania, prenájmu, príjmov zo zahraničia či iných činností.
Povinnosť sa vzťahuje aj na právnické osoby, ktoré musia podať daňové priznanie vždy, bez ohľadu na výšku dosiahnutého zisku či straty.
Podanie daňového priznania sa môže oplatiť aj v prípade, že povinnosť podať ho nevznikla. Typickým príkladom sú napríklad študenti, ktorým zamestnávatelia odvádzali preddavky na daň. Ak by si podali daňové priznanie, môžu od daňového úradu získať preplatok.
Aké daňové priznania poznáme?
Daňové priznanie delíme na 3 typy – riadne, opravné a dodatočné.
Riadne sa podáva ako prvé priznanie za konkrétny rok, najčastejšie do 31. marca. Toto priznanie sa podáva aj v prípade, že zamestnanec pri vykonaní ročného zúčtovania nepriložil všetky potvrdenia o príjme.
Opravné daňové priznanie sa podáva v lehote na podanie daňového priznania, ak bola v daňovom priznaní chyba, prípadne daňovník zabudol v riadnom daňovom priznaní uviesť ďalší príjem alebo si napríklad chce douplatniť daňový bonus na deti s pomocou základu dane druhej oprávnenej osoby.
Dodatočné daňové priznanie sa podáva po uplynutí lehoty a to v prípade zistenia chýb v podanom riadnom (opravnom) daňovom priznaní alebo po ročnom zúčtovaní.
Dôchodok a daňové priznanie – kedy vzniká povinnosť?
Mnohí dôchodcovia si myslia, že daňové priznanie sa ich netýka, pretože dôchodok je od dane oslobodený. Nie je to však úplne pravda. Aj dôchodca môže mať povinnosť podať priznanie a zaplatiť daň – záleží na tom, aké ďalšie príjmy počas roka mal.
Ak ste poberateľom starobného, predčasného alebo výsluhového dôchodku, sleduje sa, či ste mali aj iné zdaniteľné príjmy, napríklad zo zamestnania, podnikania, prenájmu alebo zo zahraničia. Ak tieto príjmy spolu presiahnu zákonný limit, musíte si podať daňové priznanie.
Pre rok 2025 je tento limit 2 876,90 €.
Ak ste mali príjmy pod týmto limitom, povinnosť podať priznanie síce nemáte, no aj tak sa vám môže oplatiť ho podať. Prečo? Ak ste počas roka pracovali a zamestnávateľ vám zrážal preddavky na daň, daňový úrad vám ich po podaní priznania môže vrátiť.
Nezdaniteľná časť základu dane a poberanie dôchodku
Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) na daňovníka je suma, o ktorú si môže daňovník znížiť svoj základ dane, aby zaplatil nižšiu daň z príjmov. Je určená najmä na to, aby časť príjmov fyzickej osoby nebola zdaňovaná.
V roku 2025 je NČZD na daňovníka vo výške 5 753,79 € pri základe dane do 25 426,27 €. Pri vyšších príjmoch sa postupne znižuje, až môže byť nulová.
Ak ste poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku k 1. januáru daného roka, na NČZD na daňovníka nemáte nárok v plnej výške. Suma NČZD sa totiž zníži o výšku ročného dôchodku. Ak je dôchodok vyšší ako suma NČZD, nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti zaniká.
Ak však dôchodok začnete poberať až po 1. januári, posudzujete sa ako bežný daňovník a máte nárok na nezdaniteľnú časť v plnej výške.
Radi vám pomôžeme so spracovaním vášho dodatočného daňového priznania.
Slovenské daňové priznanie typu A
